Kontrolný úrad takto zareagoval na medializované vyjadrenia k správe o výsledku kontroly financovania rekonštrukcie štadióna. Stanovisko NKÚ agentúre SITA poskytla riaditeľka odboru komunikácie a styku s verejnosťou NKÚ Lenka Ištvánová. Ako sa uvádza v stanovisku, všetky informácie a zistenia uvedené v správe o výsledkoch uvedenej kontroly sú "preukázateľné a založené na faktoch preverených kontrolou".

Protokoly o výsledkoch kontroly boli podľa úradu s každým kontrolovaným subjektom prerokované a ten ho aj odsúhlasil.

Predražená rekonštrukcia

Najvyšší kontrolný úrad zverejnil 16. decembra správu o výsledku kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov hlavného mesta SR. Podľa záverov kontrolórov úradu stála rekonštrukcia takmer dvakrát viac oproti pôvodnému plánu a s peniazmi sa narábalo nehospodárne.

Rekonštrukcia stála 96 miliónov eur, podľa kontrolného úradu bola predražená až o 90,6 percenta oproti pôvodným zámerom hlavného mesta. Kontrolóri ďalej tvrdia, že projektant aj stavebník boli vybratí v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a bývalé vedenie mesta a organizácia Generálny investor Bratislava (GIB) peniaze minuli otáznym spôsobom.

Vykonštruovaná informácia

Bývalá riaditeľka Generálneho investora Bratislava (GIB) Jarmila Tvrdá na utorkovej tlačovej konferencii uviedla, že informáciu o 90,6-percentnom navýšení rekonštrukcie štadióna považuje za vykonštruovanú. Podľa nej boli financie na rekonštrukciu navýšené len o 16,1 percenta a toto navýšenie by sa malo po vrátení ďalších financií dostať pod hranicu 16 percent.

Za množstvo pochybení, ktoré NKÚ konštatoval, je podľa primátora Bratislavy Milana Ftáčnika z hľadiska riadenia projektu zodpovedný bývalý bratislavský primátor Andrej Ďurkovský. Ďurkovský tvrdenia primátora Ftáčnika označil za opakovanú snahu o diskreditáciu svojej osoby. Súčasný bratislavský primátor uviedol, že pokiaľ sa preukáže, že bol porušený zákon, budú podané aj príslušné trestné oznámenia.

Stanovisko Slovana k interpretácii záverov kontroly NKÚ

"HC SLOVAN Bratislava ako hlavného nájomcu Zimného štadióna Ondreja Nepelu, na ktorom hráva svoje domáce súťažné zápasy, prekvapuje spôsob, akým sa v posledných dňoch po zverejnení záverečnej správy z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v médiách interpretuje téma rekonštrukcie a financovania zimného štadióna."
Pripomíname, že úspešnú kandidatúru Slovenska na usporiadanie MS v hokeji 2011 vtedajšie vedenie samosprávy hlavného mesta SR Bratislavy na čele s primátorom Andrejom Ďurkovským privítalo medzi prvými a od samého začiatku na príprave tejto vrcholnej športovej udalosti v novodobých dejinách krajiny intenzívne spolupracovalo so Slovenským zväzom ľadového hokeja, organizačným výborom šampionátu a ďalšími inštitúciami.

Kompletné stanovisko HC Slovan Bratislava k interpretácii záverov kontroly NKÚ nájdete TU

„Eurozóna už nemôže fungovať tak, ako fungovala doteraz. Monetárna únia si vyžaduje aj istý typ fiškálnej únie. Previazanosť svetovej ekonomiky je dnes taká, že keby euro padlo, bola by to katastrofa pre celý svet,“ zdôrazňuje Mikloš v diskusii na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole (PEVŠ).

Ako zachrániť euro
Riešene krízy vidí v určitej forme rozpočtovej únie s prísnou kontrolou, teda v modeli navrhovanom Nemeckom, ktoré je momentálne hospodársky najsilnejšou krajinou EÚ. „Nepotrebujeme nové európske vlády, či európske dane, ale potrebujeme prísne vymožiteľné rozpočtové pravidlá. Na to sú nutné silnejšie kompetencie Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora a obmedzenie zvrchovanosti členských krajín, ale také, aké mi vôbec nevadí. Ak budú nezodpovedné vlády robiť príliš veľké deficity a dlhy, vtedy nastúpia sankcie. Budú musieť zmeniť rozpočty a prijať opatrenia,“ načrtáva povinné minimum minister financií, ktorý preferuje cestu šetrenia.

Spojené štáty európske? Nereálne
V poslednej dobe však znejú aj názory za vytvorenie akéhosi európskeho superštátu po vzore USA. Túto možnosť však Mikloš jednoznačne odmieta ako nereálnu: „Myslím si, že projekt Spojených štátov európskych je absolútne nereálny z politických dôvodov. Spoločná európska identita je stále vnímaná výrazne slabšie ako národné identity. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Spojené štáty európske by vyžadovali obrovské rozpočtové transfery od bohatých, prosperujúcich k chudobným, neprosperujúcim.“

Mikloš nesúhlasí s európskou poľnohospodárskou politikou
Mikloš sa pred študentmi dotkol aj citlivej témy dotácií v poľnohospodárstve v Európskej únii a nedával si pritom servítku pred ústa. „Európska poľnohospodárska politika je jeden z najväčších nezmyslov, a to nielen ekonomických, ale aj nemorálnych vecí. Donedávna sa na ňu vynakladalo až 50 % rozpočtu E (dnes je to okolo 46-47 %). V konečnom dôsledku to znamená, že my ako daňoví poplatníci na ňu doplácame dvakrát. Po prvé máme drahšie potraviny, po druhé platíme vyššie dane, lebo dotácie treba z niečoho zaplatiť,“ skonštatoval a na príklade Nového Zélandu prezentoval účinný príklad šokovej terapie v podobe zrušenia poľnodotácií s jeho dôsledkov.

Minister financií je optimista a verí, že euro sa podarí zachrániť. Základom sú však pevné pravidlá, ktoré budú nespochybniteľné a rovnako uplatňované na všetky členské štáty EÚ.

Za stranu sa do parlamentu pokúsia dostať známi občianski aktivisti aj bývalí politici.

Dvadsaťdva rokov po Novembri ´89 by už všetko malo byť v poriadku s demokraciou, s hospodárením štátu, občania by mali byť spokojní, ale vidíme, že pravda je celkom iná, nazdáva sa Budaj.

"V slovenskej politike bolo viacero pokusov zmeniť ju zhora. Naposledy to bola premiérka Radičová, ktorá vzbudila v nás všetkých nádeje, že politika bude slušnejšia, že v politike bude viac transparentnosti, otvorenosti a že sa skončí pestovanie korupčného prostredia," vyhlásil bývalý disident.

Zmena musí prísť zdola

Ale skôr, než stihla splniť svoju misiu, politické strany sa jej podľa Budaja zbavili, a preto musí prísť zmena zdola. Budaj chce viac konkurzov a odbornosti pri výbere do verejnej správy, chce bojovať proti korupcii a oslabiť partokratický systém. Aj preto je na kandidátke Zmeny zdola viacero občianskych aktivistov.

Dvojkou na kandidátke je Juraj Smatana, aktivista z Považskej Bystrice a poradca premiérky Ivety Radičovej v oblasti životného prostredia. Za rok svojho pôsobenia vo funkcii poradcu sa presvedčil, že premiérka nebola slabá. "Každý mesiac zhodila zo stola úradu vlády minimálne jeden projekt vážne poškodzujúci životné prostredie," dodal Smatana, ktorý nechce len kričať zvonka, ale chce uplatňovať isté zásady a princípy aj v politike.

Z čísla tri bude kandidovať Viliam Fischer, ktorý v roku 1998 realiizoval prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku. Ľubomír Plai s číslom päť bol od roku 2002 až do roku 2006 vedúcim Úradu pre štátnu službu. Šestkou na kandidátke je Elena Pätoprstá, protikorupčná aktivistka a poslankyňa mestskej časti Petržalka.

Vladimírovi Ondrušovi, podpredsedovi prvej ponovembrovej vlády SR a aj prvej Mečiarovej vlády od júna 1990 do apríla 1991, patrí na Budajovej kandidátke 17. miesto. Na kandidátke je s číslom 14 aj Peter Hochschorner, tréner a otec olympionikov Petra a Pavla. Celu kandidačnú listinu Zmeny zdola tvorí 53 mien.

Predčasné parlamentné voľby budú v sobotu 10. marca 2012. O hlasy občanov sa chce uchádzať 26 politických subjektov, ktoré podali kandidačné listiny.

Link na niekoľkostranový súhrn správ, ktoré mala údajne vypracovať SIS, sa dostal do médií v utorok večer. Informácie podľa portálu siahajú do minulosti.

Začínajú sa správami o schvaľovaní odpočúvaní v roku 2005 a končia sa približne v roku 2009.

Popisujú najmä akcie Gorila a Gorila 1, kde malo ísť o nasadenie monitoringu a odpočúvania na jednu osobu a konšpiračný byt. Informácie hovoria o aktivitách jednej z veľkých finančných skupín, spomína sa privatizácia veľkých podnikov aj financovanie politických strán. Tajná služba podľa jej hovorcu obsah dokumentov pozná už dlhšie.

"SIS sú údajné hodnoverné "materiály" s informáciami, ktoré sa nachádzajú na Vami identifikovanej stránke, známe už z minulosti a boli predmetom preverovania príslušných orgánov. K módnym špekuláciám a diskusiám, ktoré sa týkajú rôznych "objavov" informácií na internete, sa SIS nemá dôvod vyjadrovať," reagoval pre Aktuálne.sk hovorca tajnej služby.

Prepisy odpočúvaných rozhovorov, ktoré unikli na verejnosť si môžete prečítať
TU

Galko: Treba to preveriť

Exminister obrany Ľubomír Galko, ktorého odpočúvacia aféra vo vojenskej kontrarozviedke stála kreslo, je však presvedčený, že informácie treba preveriť. "Videl som to len zbežne. Má to oveľa väčšie znaky spravodajskej informácie, ako tie prepisy Roberta Kaliňáka a redaktorky Pravdy." Forma textu podľa neho pôsobí, ako by to boli výpisky zo spravodajských informácií a monitorovania osôb. Galko je presvedčený, že premiérka Iveta Radičová by mala konať.

"Po tom, ako sa spustil komplot údajného odpočúvania troch novinárov, pani premiérka zorganizovala okamžite bezpečnostnú radu štátu. Toto nemôže nechať bez povšimnutia." Vyšetrovanie má podľa neho preukázať, či ide o podvrh, alebo nie.

"To sa dá ľahko overiť na polícii aj SIS, lebo to je zálohované. V tom prípade to bude veľmi vážny stav. Lebo sa hovorí o desiatkach miliónov, ktoré mal niekto dávať politickým stranám." Galko tvrdí, že informácia sa k nemu dostala v utorok večer cez e-mail.

Šéfom výboru na kontrolu činnosti SIS je podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Ten sa zatiaľ vyjadrovať nechcel. "Čítame si to, ale na prvý pohľad to vyzerá ako podvrh. Vyjadríme sa neskôr," reagoval pre Aktuálne.sk hovorca strany Erik Tomáš.

Čas na reakciu si vyžiadal aj šéf brannobezpečnostného výboru Martin Fedor, keďže obsah materiálov zatiaľ nepozná.

Link na niekoľkostranový súhrn správ, ktoré mala údajne vypracovať SIS, sa dostal do médií v utorok večer. Informácie podľa portálu siahajú do minulosti.

Začínajú sa správami o schvaľovaní odpočúvaní v roku 2005 a končia sa približne v roku 2009.

Popisujú najmä akcie Gorila a Gorila 1, kde malo ísť o nasadenie monitoringu a odpočúvania na jednu osobu a konšpiračný byt. Informácie hovoria o aktivitách jednej z veľkých finančných skupín, spomína sa privatizácia veľkých podnikov aj financovanie politických strán. Tajná služba podľa jej hovorcu obsah dokumentov pozná už dlhšie.

"SIS sú údajné hodnoverné "materiály" s informáciami, ktoré sa nachádzajú na Vami identifikovanej stránke, známe už z minulosti a boli predmetom preverovania príslušných orgánov. K módnym špekuláciám a diskusiám, ktoré sa týkajú rôznych "objavov" informácií na internete, sa SIS nemá dôvod vyjadrovať," reagoval pre Aktuálne.sk hovorca tajnej služby.

Prepisy odpočúvaných rozhovorov, ktoré unikli na verejnosť si môžete prečítať
TU

Galko: Treba to preveriť

Exminister obrany Ľubomír Galko, ktorého odpočúvacia aféra vo vojenskej kontrarozviedke stála kreslo, je však presvedčený, že informácie treba preveriť. "Videl som to len zbežne. Má to oveľa väčšie znaky spravodajskej informácie, ako tie prepisy Roberta Kaliňáka a redaktorky Pravdy." Forma textu podľa neho pôsobí, ako by to boli výpisky zo spravodajských informácií a monitorovania osôb. Galko je presvedčený, že premiérka Iveta Radičová by mala konať.

"Po tom, ako sa spustil komplot údajného odpočúvania troch novinárov, pani premiérka zorganizovala okamžite bezpečnostnú radu štátu. Toto nemôže nechať bez povšimnutia." Vyšetrovanie má podľa neho preukázať, či ide o podvrh, alebo nie.

"To sa dá ľahko overiť na polícii aj SIS, lebo to je zálohované. V tom prípade to bude veľmi vážny stav. Lebo sa hovorí o desiatkach miliónov, ktoré mal niekto dávať politickým stranám." Galko tvrdí, že informácia sa k nemu dostala v utorok večer cez e-mail.

Šéfom výboru na kontrolu činnosti SIS je podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Ten sa zatiaľ vyjadrovať nechcel. "Čítame si to, ale na prvý pohľad to vyzerá ako podvrh. Vyjadríme sa neskôr," reagoval pre Aktuálne.sk hovorca strany Erik Tomáš.

Čas na reakciu si vyžiadal aj šéf brannobezpečnostného výboru Martin Fedor, keďže obsah materiálov zatiaľ nepozná.

Pri hlasovaní o pripomienke prezidenta Ivana Gašparoviča k vrátenej novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej majú mať poslanci nárok na odmenu až od zloženia sľubu, sa takmer všetci prítomní poslanci zdržali, len jeden nehlasoval.

Plat za získanie mandátu

Pre Miroslava Číža (Smer-SD) je vrátenie zákona prezidentom nepochopiteľné. „Jednoznačne mandát vzniká zvolením, od dňa volieb sa počíta tento mandát. Prvý mesiac po voľbách je obdobie najintenzívnejšej činnosti,“ povedal na zasadnutí výboru. Aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) sa prikláňa k vyplácaniu miezd už od zvolenia. Pripomína, že aj imunitu poslanci nadobúdajú odo dňa zvolenia do parlamentu, je však pripravený rešpektovať vôľu parlamentnej väčšiny. Ondrej Dostál (klub Most-Híd) vec nevníma čierno-bielo. „Otázka je, či odmena poslancovi prináleží za fakt, že je držiteľom mandátu, alebo za to, že ten mandát vykonáva,“ poznamenal.

Prezident s novelou nesúhlasí

Parlament sa 1. decembra pri zmrazení platov ústavných činiteľov zároveň uzniesol, že poslanci budú mať nárok na plat odo dňa zvolenia, nie od zloženia sľubu, ako to bolo doteraz. Prezident však novelu do snemovne 19. decembra vrátil. Nepozdáva sa mu práve zmena termínu, odkedy majú poslanci nárok na plat, pretože mandátu sa poslanci podľa rokovacieho poriadku ujímajú zložením sľubu. "Ak by poslanec odmietol zložiť sľub, alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," odôvodňuje vrátenie zákona.

Parlamentu navrhol, aby zákon opätovne schválil tak, aby mali zákonodarcovia na plat nárok až od zloženia sľubu.

Poslanci prelomili veto

Platy poslancov, členov vlády ani prezidenta v roku 2012 neporastú. Národná rada SR dnes opätovne schválila novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú do parlamentu vrátil prezident Ivan Gašparovič. Za zmrazenie hlasoval parlament naprieč politickým spektrom a odobril ho hlasmi všetkých 134 prítomných poslancov.

Plénum pri hlasovaní nerešpektovalo pripomienku prezidenta, ktorému prekáža nové ustanovenie, podľa ktorého budú mať zákonodarcovia nárok na plat už odo dňa zvolenia a nie od zloženia sľubu, ako to bolo doteraz. Za schválenie Gašparovičovej pripomienky hlasovalo len sedem zákonodarcov.

Gašparovič pri vrátení novely argumentoval znením rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa poslanec ujíma mandátu zložením sľubu. "Ak by poslanec odmietol zložiť sľub alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," napísal v odôvodnení. Poslanec za Smer-SD Miroslav Číž považuje takéto odôvodnenie za nepochopiteľné. „Jednoznačne mandát vzniká zvolením. Prvý mesiac po voľbách je obdobie najintenzívnejšej činnosti,“ tvrdí.

Zmeny sa nedotknú sudcov a prokurátorov

Odmeny sa zmrazia aj predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi, ombudsmanovi, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy a štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii. Neporastú ani náklady na poslaneckých asistentov a kancelárie. Zmrazenie platov sa naopak nedotkne sudcov a prokurátorov. Výnimku pre sudcov predkladatelia odôvodňujú nálezom Ústavného súdu SR, ktorý v minulosti odmietol znižovanie sudcovských miezd.

Budúcoročný rast platov poslancov o niekoľko sto eur by umožnil tzv. „Sulíkov vzorec“, ktorý presadil predchádzajúci predseda parlamentu. Spočíva v tom, že poslancom sa plat vypočítava ako trojnásobok priemernej mzdy s tým, že v závislosti od výšky deficitu sa môže krátiť až o 15 percent. V tomto roku sa im pre vysoký schodok z roka 2010 kráti o 15 percent, vzhľadom na to, že deficit v roku 2011 pravdepodobne neprekročí päť percent, aj krátenie by malo klesnúť na päť percent. Rezort financií odhadol, že podľa doterajšieho znenia zákona by sa poslanecké platy na budúci rok zvýšili o 652 eur.
Zmrazenie platov bude účinné od 1. januára 2012 bez ohľadu na to, či Gašparovič novelu podpíše.

Vo výzve adresovanej prezidentovi, premiérke a poslancom parlamentu predstavitelia kultúrnej obce tvrdia, že "väčšina krokov, ktoré podnikol Daniel Krajcer počas svojho relatívne krátkeho pôsobenia vo funkcii ministra, sa javí ako cielená likvidácia takmer všetkého, čo ešte v slovenskej kultúre a umení napriek ťažkým podmienkam ako-tak fungovalo. Namiesto principiálnych riešení priniesol nerozvážne, hlboko neodborné a svojvoľné nápady, ktorých dôsledky budú musieť sanovať ďalšie vlády a predovšetkým občania a daňoví poplatníci".

Výzvu dali na vedomie médiám ako aj ministrovi financií Ivanovi Miklošovi a ministrovi kultúry Danielovi Krajcerovi. Za signatárov výzvy agentúru SITA informovali Zora Jaurová a Jana Kapelová. Jej kompletné znenie je zverejnené na internetovom občianskom denníku – Changenet.sk http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=635503.

Signatárov viedli k výzve na odvolanie ministra kultúry Krajcera viaceré jeho kroky ako aj "jeho nedávne rozhodnutia". Výzvou verejne vyjadrujú hlboké znepokojenie "nad stavom úplného rozvratu rezortu kultúry", za ktorý ako tvrdia nesie minister kultúry zodpovednosť.

Neuvážené výroky

Medzi iným konštatujú, že "namiesto principiálneho názoru na verejnoprávne médiá zlúčil bez akejkoľvek analýzy STV a SRo, čo prinieslo do systému ešte väčší chaos a plytvanie prostriedkami. Navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov, čím urobil verejné médiá úplne závislé a podriadené politickému riadeniu. Svojimi neuváženými a neodbornými výrokmi a krokmi prispel k tomu, že najväčší kultúrny projekt v dejinách Slovenska, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, sa stáva čoraz väčším symbolom medzinárodnej hanby a korupcie. Neschopnosťou riešiť situáciu v Slovenskom národnom divadle (SND) významne prispel k absolútnemu vnútornému rozvratu tejto inštitúcie, ktorá stráca akékoľvek smerovanie a identitu".

Ako sa ďalej uvádza vo výzve, "v posledných dňoch minister definitívne dokázal, že na svoju stoličku nepatrí a nikdy nepatril. Netransparentná, neodborná realizácia výberového konania na spolupracovníka Národného osvetového centra (NOC) pri využití priestorov V-klubu odhalila nielen neschopnosť koncepčne riešiť nefungujúce inštitúcie (Dom umenia, NOC), ale aj korupčné praktiky (zloženie komisie, kritériá výberu) a alibizmus ministra, ktorý nedokáže prevziať zodpovednosť za to, čo sa deje v jeho rezorte. Korunou všetkého bol ‘vianočný darček’ v podobe zriadenia Danubiany – Slovenského centra vizuálnych umení (tzv. Kunsthalle) v komerčnej galérii Danubiana bez akéhokoľvek výberového procesu či odbornej debaty".

Komunikácia s odbornou obcou

Oba prípady podľa signatárov výzvy "poukazujú na to, že minister nedokáže komunikovať s odbornou obcou, svoje bizarné rozhodnutia vykonáva za zavretými dverami s úzkou skupinkou nerelevantných poradcov. O celom absurdnom procese transformácie Danubiany na štátnu inštitúciu nevedela ani Rada pre umenie MK SR".

Ako sa ďalej uvádza v texte výzvy, problémom ministra kultúry Daniela Krajcera je "predovšetkým neschopnosť pochopiť základné súvislosti, hodnoty a princípy rezortu, ktorý riadi. A je jeho plnou politickou zodpovednosťou, akých poradcov si vyberá a aké rady počúva a takisto to, ak nevie voči príslušným štátnym úradníkom vyvodiť zodpovednosť za ich pochybenia. Navyše, robiť vecne zásadné a koncepčne diskutabilné rozhodnutia v čase, keď vláda existuje v dočasnom predvolebnom režime, považujeme za krajne nezodpovedné a neakceptovateľné konanie".

Obavy z nezodpovedných rozhodnutí

Zástupcova kultúrnej obce, ktorí sa pripojili k výzve, sa obávajú, že "do predčasných volieb môžu byť prijaté ešte mnohé ďalšie nezodpovedné a pre kultúru likvidačné rozhodnutia". Preto žiadajú premiérku Ivetu Radičovú, aby navrhla prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi "okamžité odvolanie ministra kultúry Daniela Krajcera". Zároveň žiadajú vládu, "aby zdôvodnila, na základe akých kritérií schválila 12 mil. eur na dostavbu súkromnej galérie Danubiana". Chcú zrušenie neziskovej organizácie Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení a použitia finančných prostriedkov na zriadenie ‘Kunsthalle’ v centre mesta.

Medzi signatármi výzvy sú napríklad aj kurátor a zástupca slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov umenia (AICA) Juraj Čarný, Ľubomír Burgr (A4 – nultý priestor a divadlo SkRat), Svätopluk Mikyta (Banská St a nica – priestor pre kultúru) či Martin Piaček (iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo).

Výzvu podporujú ďalšie známe osobnosti kultúry, medzi inými tiež vydavateľ Koloman Kertész Bagala, Marek Adamov zo Stanice Žilina-Záriečie – kultúrny uzol, teoretik umenia Vladimír Beskid a tiež viacerí pedagógovia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave ako Anna Daučíková, Ilona Németh alebo Anton Čierny a ďalší.

Pri hlasovaní o pripomienke prezidenta Ivana Gašparoviča k vrátenej novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej majú mať poslanci nárok na odmenu až od zloženia sľubu, sa takmer všetci prítomní poslanci zdržali, len jeden nehlasoval.

O definitívnej podobe novely, ktorá primárne zmrazuje platy ústavných činiteľov v roku 2012, rozhodne parlament ešte dnes.

Plat za získanie mandátu

Pre Miroslava Číža (Smer-SD) je vrátenie zákona prezidentom nepochopiteľné. „Jednoznačne mandát vzniká zvolením, od dňa volieb sa počíta tento mandát. Prvý mesiac po voľbách je obdobie najintenzívnejšej činnosti,“ povedal na zasadnutí výboru. Aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) sa prikláňa k vyplácaniu miezd už od zvolenia. Pripomína, že aj imunitu poslanci nadobúdajú odo dňa zvolenia do parlamentu, je však pripravený rešpektovať vôľu parlamentnej väčšiny. Ondrej Dostál (klub Most-Híd) vec nevníma čierno-bielo. „Otázka je, či odmena poslancovi prináleží za fakt, že je držiteľom mandátu, alebo za to, že ten mandát vykonáva,“ poznamenal.

Prezident s novelou nesúhlasí

Parlament sa 1. decembra pri zmrazení platov ústavných činiteľov zároveň uzniesol, že poslanci budú mať nárok na plat odo dňa zvolenia, nie od zloženia sľubu, ako to bolo doteraz. Prezident však novelu do snemovne 19. decembra vrátil. Nepozdáva sa mu práve zmena termínu, odkedy majú poslanci nárok na plat, pretože mandátu sa poslanci podľa rokovacieho poriadku ujímajú zložením sľubu. "Ak by poslanec odmietol zložiť sľub, alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," odôvodňuje vrátenie zákona.

Parlamentu navrhol, aby zákon opätovne schválil tak, aby mali zákonodarcovia na plat nárok až od zloženia sľubu.
O definitívnom znení novely rozhodne snemovňa na svojej dnešnej 27. schôdzi, Hrušovský ju otvorí o 13:00. Pri opätovnom schválení zmrazenia platov sa zastaví rast odmeňovania aj členom vlády, prezidentovi, generálnemu prokurátorovi, predsedovi aj podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Naopak, výnimkou budú sudcovia.
Okrem novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov budú poslanci rozhodovať aj o prezidentom vrátenej novele zákona o sociálnych službách. Podľa tejto novely sa všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb navrhuje poskytovať rovnakú výšku finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

"Zajtra sa možno dozviem, že som na VOS údajne jedol malé deti," povedal.

Podľa neho sa všetky informácie ukazujú ako jednoznačné lži. Nevie si predstaviť, že by sa podieľal na pokuse vymazať nahrávací systém VOS, ktorý sa podľa poslanca Roberta Kaliňáka (Smer-SD) odohral v deň, keď prezident ohlásil, že odvolá vládu.

"Ja osobne si neviem predstaviť, že by som sa pred piatimi týždňami o niečo pokúšal, zrejme asi nezákonného, v súvislosti s nejakým mazaním dát a potom keď by sa mi to nepodarilo, tak by som to päť týždňov potom nechal tak – s prepáčením, za päť týždňov by som ten počítač aj zjedol," vyhlásil Galko.

Podľa poslanca NR SR Milana Laurenčíka (SaS), ktorý dnes bol s Kaliňákom a ďalšími členmi branno-bezpečnostného výboru parlamentu na prieskume vo VOS, by mazanie nemalo žiadnu logiku. "Ak sa podarilo zmazať len štyri dni a technicky by to bolo možné, určite by sa podarilo zmazať aj zvyšok údajov a ostatné údaje tam sú," argumentoval.

Kaliňák sa pustil do Galka

Na VOS došlo podľa poslanca Roberta Kaliňáka (Smer-SD) k pokusu o úplné vymazanie celého odpočúvacieho systému. Podľa jeho slov sa pokus odohral 14. októbra, teda v deň, keď prezident ohlásil, že odvolá vládu. „V ten istý deň došlo vo večerných hodinách aj k pokusu o vymazanie celého systému, ktorý sa však úplne nepodaril,“ povedal Kaliňák.

K tomuto zisteniu sa podľa neho dostali členovia branno-bezpečnostného výboru parlamentu počas dnešného prieskumu vo VOS.

V spomínaný deň mali byť podľa Kaliňákových slov aj „zhodené“, teda ukončené odpočúvania novinárov a iných ľudí.

Okrem toho sa podľa Kaliňáka zistilo, že agent, ktorý mal údajne odmietnuť ísť na detektor lži, vôbec nebol jediný. „Na detektore nebolo ďalších šesť pracovníkov, ktorí vlastne z VOS-ky utiekli po prevalení škandálu,“ uviedol Kaliňák. Podľa jeho slov sa pracovník VOS, o ktorom sa pôvodne hovorilo, že odmietol detektor lži, mohol oboznámiť len s malou časťou obsahu informácií z materiálov, ktoré unikli do médií. „Ale tí šiesti sa mohli oboznámiť so všetkým,“ tvrdí Kaliňák s tým, že oni na detektor lži poslaní neboli.

Poslanci dospeli podľa Kaliňáka aj k ďalším vážnym zisteniam. Ako dodal, našiel sa spis, kde kopírovaním veľmi podrobného odôvodnenia došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k odpočúvaniu nevinnej osoby. Poslanec hovorí, že v tomto prípade ide o podvod a okrem toho sú tam vymyslené dôvody. „Pričom tento človek nemal žiadny vzťah, zatiaľ preukázaný, k ministerstvu obrany,“ dodal Kaliňák.

Veľké množstvo spisov malo podľa Kaliňáka sfalšované údaje, či bol alebo nebol splnený účel odpočúvania. Tieto údaje sa posielajú výboru raz ročne, keď sa podľa zákona predkladá správa, v ktorej sa uvádza, aký počet odpočúvaní z celkového množstva splnil účel. „Ukazuje sa, že veľká väčšina nesplnila účel a toto bolo v správe posielanej výboru zo strany ministra obrany Galka sfalšované,“ dodal Kaliňák.

Petranský to povedal dnes na tlačovej besede v Bratislave s tým, že to považuje za jedno z najväčších negatív v činnosti ústavu za uplynulý rok. Ďalším výrazným negatívom je podľa neho fakt, že ústav ani po deviatich rokoch existencie nemá vlastnú budovu.

Petranský kritizoval predsedníčku vlády Ivetu Radičovú za to, že ňou zriadená komisia pripravila návrh zákona, ktorý mal nahradiť zákon o pamäti národa. Zákon podľa Petranského komisia pripravila v úplnom utajení a pod prísnym informačným embargom a nebola o ňom verejná diskusia.

Materiál má podľa predsedu ÚPN nízku kvalitu, o čom svedčí množstvo pripomienok. Vláda zákon nakoniec schválila 7. decembra. "Tento materiál nemožno považovať za nič iné, ako za účelovú zmenu, ktorá má vytvoriť predpoklady na personálne preobsadenie orgánov ústavu a likvidáciu jeho politickej nezávislosti," povedal Petranský.

Prepúšťanie zamestnancov

Vláda Ivety Radičovej tým podľa neho negovala filozofiu, na ktorej Ján Langoš ústav postavil. Za ďalšie negatívum v činnosti ústavu označil Petranský aj znižovanie jeho rozpočtu. Na rok 2012 dostane ústav podľa neho o 200-tisíc eur menej ako potrebuje, v dôsledku čoho bude musieť prepustiť 10 až 15 percent pracovníkov.

Medzi najväčšie úspechy za rok 2011 radí predseda ÚPN fakt, že iniciatíva na zriadenie Múzea zločinov komunizmu našla odozvu, výsledkom ktorej je zámer zriadiť takúto inštitúciu v podobe organizačnej zložky ústavu. To, kde múzeum nakoniec bude sídliť, je podľa Petranského plne v rukách ministerstva kultúry a vlády. Vláda sa však podľa neho snaží odložiť riešenie tejto otázky s tým, že je najprv potrebná zmena zákona.

Podľa šéfa ÚPN to však nie je pravda a múzeum by sa mohlo začať budovať okamžite, problémom sú peniaze. Za úspech uplynulého roka považuje Petranský napríklad aj výstavu o dejinách ŠtB na Slovensku Prísne tajné, ktorá sa podľa neho stretla s mimoriadnym ohlasom a vysokou návštevnosťou a tiež zverejnenie organizačnej štruktúry a databázy príslušníkov Spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava v rokoch 1951 – 1973.